Počas našich potuliek sme navštívili Morské oko v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Nebol to náš cieľ, ale značky okolo Šíravy naň upozorňovali a času sme mali dosť. Poďte sa s nami pozrieť, čo sme tam videli a zažili. Nádherné prostredie, krásna prechádzka, parkovanie za dve éčka a protihodnota žiadna, ak nepočítam krásne pocity z prechádzky. Som presvedčený, že tie pocity by som mal aj bez "parkovného". :-(
Cestou okolo Šíravy sme si všimli informačné tabule "Morské oko" a keďže sme mali dostatok času a plán bol variabilný, tak sme sa vybrali týmto smerom.
Niečo som o Morskom oku počul, niečo čítal a kedysi dávno som tam bol (som si myslel), ale nie je nič krajšie ako si "ošahať" čokoľvek na vlastné oči.
Značenie bolo dobré a dostali sme sa na parkovisko pod Morským okom, kde nás okamžite pristavil zriadenec s mobilnou pokladňou a za parkovanie si vypýtal 2,--€ o čom vydal aj doklad. Vieme, že služby niečo stoja, takže OK.
Zvyknem sa vždy opýtať (v duchu), čo asi tak dostanem za daný peniaz. Odpoveď nájdete v závere článku.
Musím povedať, že po cca kilometrovej prechádzke do kopca po asfaltovej cestičke sa nám otvorila prekrásna scéna. Nádherné jazero v ešte nádhernejšej prírodnej scenérii, ktoré ešte bolo aj plné rýb.
Kto má rád pohľady a nedotknutú prírodu, vrelo mu odporúčam navštíviť Morské oko, ktoré leží v nadmorskej výške 618 m a je štátnou prírodnou rezerváciou s chránenou flórou a faunou. Je to najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku s rozlohou 13 ha . Vzniklo zahradením doliny Okna mohutným zosuvom so šírkou 800 m a s dĺžkou 1 900 m. Jeho maximálna šírka je 312 m, dĺžka 775 m hĺbka 26 m. Nad jeho hladinou sa vypína jedna z dominánt vihorlatských vrchov - Sninský kameň, známy nádherným výhľadom na okolité vrchy a doliny. (zdroj)
Mali sme na výber prechádzku okolo oka z ľavej, alebo z pravej strany. Keďže sme obaja pravičiari, tak sme sa vybrali pravou stranou po upravenom a udržiavanom chodníku, ktorý kopíroval jazero. Prechádzka vhodná aj pre rodiny s deťmi, ale odporúčame pevnú obuv.
Príroda je tu v "prírodnom stave", čo znamená, že sa do nej nezasahuje, výhradne ak je potrebné odstrániť padnutý kmeň z chodníka. Nájdete tam dostatok pohľadov na neporušený les, ktoré iba tak kdekoľvek nenájdete.
.................................................................................................................
Reklama. Pokračovanie článku nižšie
.................................................................................................................
Pokračovanie článku
Vihorlat leží na rozhraní Západných a Východných Karpát a na rozhraní karpatskej a panónskej flóry, čo sa prejavuje aj na pestrom zložení rastlinstva. Najrozšírenejšie sú bučiny, často so zachovalými pralesovitými partiami a len v nižších polohách sú aj dubové a dubovo - hrabové porasty.
Takýchto pohľadov počas prechádzky je mnoho a väčšinu si môžete pozrieť v galérii (link na konci článku).
Tento záber je už z protiľahlej strany, kde nájdete aj miesta na ľahnutie si do trávy a povedané slovami klasika "môžete sa kochať a opájať" krásou Morského oka.
Ešte jeden pohľad na Kravčíkové hrádzky (pravdepodobne).
Na druhej strane sme sa zastavili v jedinom funkčnom bufete na malé občerstvenie, ktoré sme po predchádzajúcom dni (Koštovka Tokajských vín (SOŠ Viničky)) potrebovali a tu už začala naša parketa, služby.
Hodnotenie? Bieda!
V bufete sa chaoticky pohybovali traja až štyria ľudia. Po asi trojminútovom čakaní pred oknom, keď si ma už všetci všimli, ale nikto neoslovil, ma nakoniec oslovil najmladší člen osadenstva, že: "Čo by som rád?"
Jedno nealko pivo, jedna veľká kofola a hotdog, bola naša objednávka. Pivo a kofolu som dostal hneď a na hotdog som si mal počkať. Dá sa. Ale ak som hotdog nemal ani po osemnástich minútach, tak som sa išiel opýtať a hold, chybička sa stala a zabudli na nás. Chaos!
Samozrejme, že ho rýchlo dorobili, ale čo mi tu chýbalo?
1. Úsmev, aj keď im nad hlavou svieti nálepka coly, v zmysle, že tu pracujú ľudia s úsmevom?
2. Pozdrav, keď som prišiel minúť svoje euráče k ním. Viem, že nikde inde som ich minúť nemohol, lebo sú široko ďaleko jediní, ale ak nechcú, tak si najbližšie donesiem svoje občerstvenie. Bohužiaľ!
3. Slovko ospravedlnenia, keď zistili, že na mňa zabudli.
4. Chýbali mi lavičky okolo jazera, kde by sa dalo zastaviť, posedieť, pokochať sa pohľadmi, prípadne pritúliť sa k partnerovi v tak krásnej prírode. A tu by som si predstavoval, že pôjdu aj moje 2 éčka za parkovanie. V opačnom prípade pokladám parkovné pod Morským okom za priživovanie sa na tom, čo stvorila príroda.
V ďalších článkoch uvediem aj príklady, kde parkovné nevyberajú a poskytujú omnoho viac. Ale bohužiaľ je to už iný región. Bohužiaľ!
HODNOTENIE:
Morské oko, príroda dávame neskutočnú JEDNIČKU a odporúčame návštevu každému
Morské oko, služby dávame skutočnú ŠTVORKU a návštevu odporúčame IBA na vlastné riziko
Určite sa tam ešte v budúcnosti vrátime a možno svoje hodnotenia zmeníme
***
FOTO galériu nájdete tu(osobné stránky autora): Fotogaléria z potuliek za službami po Slovensku
***
{jcomments on}
